Pol milióna...

Praha 2015 | (c) Karla Störzer
... zobrazení blogu! Ďakujem.

Pokúšam sa predstaviť si, kto je na tej druhej strane, pri inom monitore či displeji, kto sú tí ľudia, čo čítajú moje výlevy, obzerajú obrázky. Niektorých poznám osobne, o mnohých mám istú predstavu z komentárov či zo sociálnych sietí, väčšina mi je ale úplne neznáma...



Keď som začala písať blog a skusmo si fotografovala kombinácie oblečenia s doplnkami, myslela som si, že si táto moja stránka bude len tak pokojne vegetiť kdesi v zapadlom kúte internetu. Dokonca som sa písaniu ani nejako často nevenovala. Jedného dňa mi však prišiel komentár od dovtedy neznámej Zuzanky:
"...a já se těším, že nám poskytneš tu radost Tě v některém outfitu také vidět :) ".

Tak to teda nie. V tom čase som už poznala mnohé blogy mladých dievčat, obdivovala som ich a hrozne, príšerne banovala za mladosťou. Páčilo by sa mi mať taký blog, ale ten vlak už dávno odišiel... Nebudem sa pretŕčať pred fotoaparátom, je to smiešne!

"Prečo smiešne?!" - nechápavo krútila hlavou Fairy a ukázala mi stránky oveľa starších žien z celého sveta. Hľadela som na ne ako teľa na nové vráta. Vrásky ako rozoraná roľa - a pritom toľká radosť zo života! Dcéra ma riadne nakopla. V zahraničí je to už pár rokov bežná vec. Obliecť, namaľovať a stúpaj! Dodnes si pamätám, ako na mňa pri prvom fotení neustále syčala: "Vystri sa!!!"

2014 | 2015 | 2016 | 2017 |


Nedávno sme spolu volali a ja jej vravím, že sa už celkom teším na šesťdesiatku. Si robíš srandu, mami?! Nie, vôbec. Vnímam to podobne, ako keď som sa nevedela dočkať osemnástky. Hranice dospelosti. Šesťdesiatka je presne tým prelomovým rokom, v ktorom sa nastupuje do staroby. Fotografie na blogu jasne ukazujú, ako pomaly ale nezadržateľne starnem. Nijako to nezastavím, tak už aby to bolo tu! Tú oficiálnu starobu vidím ako definitívne oslobodenie sa od konvencií i od hektického štýlu života. Nebudem sa pred ňou predsa triasť ako pred strašiakom, ten náš vek má určite i svoje nesporné pozitíva. Momentálne napríklad tieto:

1. Moje deti sú mojimi najbližšími priateľmi


Veľmi som si vydýchla, keď najmladšie dieťa dovŕšilo osemnásť rokov, aj som si od úľavy a dojatia poplakala. Dokázala som ho sama uživiť i vychovať. Troch som ich vypiplala, dlhých 35 rokov som bola matkou neplnoletých detí, to dobre viete, o akej zodpovednosti točím. Som opäť slobodná. Moje deti sú sebestačné, samostatne zmýšľajúce osobnosti a ja viem, že mám troch najlepších priateľov do konca svojho života. Obávala som sa, že budú mať z tohto môjho písmenkovania a otŕčania sa pred foťákom pocit trápnosti, ale opak je pravdou, podporujú ma.

2. Moje priateľky nie sú viac konkurenciou


Spomínate si? Čo ako dobré a úprimné priateľky, aj tak sme sa jedna druhú navzájom nenápadne obzerali, porovnávali sa, strážili si manželov. Hlúpy, tichý, ženský konkurenčný boj. Chvalabohu, už je dobojované. V zrelom veku sme všetky zmúdreli a konečne prišli na to, že niet nad ženskú solidaritu. Áno, boli to ženy, moje priateľky, ktoré ma podržali v najťažších životných skúškach. Veľmi si vážim staré, dlhoročné priateľstvá i tie nové, ktoré prichádzajú a i tie virtuálne, ktoré sa tu vytvárajú v komentároch.

3. Je tu čas plnenia si snov


Ešte ich mám kopec, ale keďže píšem v súvislosti s blogom, už sa teším, ako sa odviažem. Všetko sa mi obrátilo naruby, aj to vnímanie blogeriek. Už neobdivujem tie mladé, tie to majú sakra ľahké. Dnes som ctiteľkou práve tých často i o generáciu starších dám. Majú odvahu, sú aktívne, optimisticky naladené. Čím viac vrások a bláznivejších nápadov, tým väčšej úcte sa tešia. Zo staroby a kreativity urobili devízu, chápete?

Písanie blogu mi pomohlo zbaviť sa panického strachu zo starnutia, to je celé. Mám s  vylepšením Babích liet mnohé plány, najbližší je zmena grafiky na modernejšiu. Už mám vyhliadnutú i šablónu, ktorá sa svojou štruktúrou veľmi nelíši od dnešnej, takže sa budete v blogu orientovať rovnako ako doteraz.

Milí neznámi i známi čitatelia, ďakujem vám, vážim si vašu priazeň! A ďakujem i všetkým tým, ktorí mi s blogom pomohli a pomáhajú, či už fotografovaním, dobrými radami, nápadmi alebo podnetnými komentármi.

Praha 2017 | (c) Sandrine Petithuguenin

Moja najobľúbenejšia fotografia, ktorú som nazvala Without Limit. Pokým nás nezakvačí nejaká choroba, má náš zrelý život limitov čoraz menej. Plakanie za mladosťou je nezmysel, strata času. Svoju najpodstatnejšiu - rodičovskú úlohu máme už úspešne splnenú a akurát teraz sa nám môže otvoriť svet. Ešte stále to nie je sychravá jeseň ale slnečné babie leto.

Dajako som sa rozbásnila. Stačilo jednoducho napísať, že mám veľkú radosť. Mám!






Baba Slováková

25 komentárov:

  1. Milá ,,Baba", děkuji za milý článek. Já děkuji Vám za inspiraci jak překonat strach ze stárnutí. Na šedesátku jsem dosáhla vloni a dnes mám plánů víc než asi stihnu. Ještě jednou prosté: ,,DĚKUJI"! Zita

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá pani Zita, vo všeobecnosti sa snažím vyhýbať nejakým "motivačným" článkom, tých kadejakých všeobecných je plný internet. Som milo prekvapená, že som Vás inšpirovala a asi to bude tým, že tu len tak zľahka demonštrujem, kde som bola, ako som sa ohákla a akú som z toho mala radosť... Ďakujem za krásny komentár a držím Vám tuho palce na dosiahnutie Vašich cieľov a najmä... na nestratenie chuti vytyčovať si stále nové a nové!

      Odstrániť
  2. Veľká gratulacia. A do ďalších milionov veľa nápadov a inšpirácie. Musím vám povedať že ste veľmi plodná blogerka. Zatiaľ čo ostatné blogy majú uhorkovú sezonu vy drandite Prahu hlava nehlava. Jak to všetko stíhate?? Veĺká vďaka za to. Janina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, pani Janina, za gratuláciu i za vinš. Stíham to tak, že už roky vôbec nepozerám televízor, napríklad. Nezaťažujem si hlavu banalitami, podľa možnosti nesledujem ani správy na internete, to sa mi otvorilo iné vnímanie sveta. Zaoberám sa tým, čo zaujíma mňa a nie tým, čo podsúvajú mediá.
      Terajšie putovanie Prahou som brala ako dovolenku, neznášam preplnené pláže a časť dovolenky som si už odkrútila vo Švajčiarsku. Takže ja uhorkovú sezónu nemám :D

      Odstrániť
  3. Už tady nějaký čas ukazujete, že stárnutí může být moc pěkné. Díky. Já se už moc těším. Nyní je mi 53 let. Velmi se těším na absolutní volnost a na důchodcovský podzim života. S manželem máme kupu plánů. Nyní si rekonstruujeme bydlení, aby ve vrcholném stáří bylo připraveno a rozhodně (pokud nepřijde něco nepředvídaného) se ve stáří nudit nebudeme. A k tomu můžeme čerpat další náměty i z vašeho blogu. Nechť váš blog dlouho žije! Hodně chuti do života mu přeje Hanka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, pani Hanka! Starnutie vôbec pekné nie je!!! Je to však prirodzený fyziologický dej, zákonitý jav... len to treba presne takto i prijať. Ak sa človek díva na starobu s nadhľadom, či dokonca s humorom, neznamená to, že bude žiť dlhšie. Určite však bude svoje posledné roky života žiť plnohodnotnejšie a príjemnejšie ako pesimisti. Aj ja Vám želám veľa chuti do života!

      Odstrániť
    2. S prominutím si tady dovolím nesouhlasit. Když stárnu s chutí, je to pěkné. Ten pocit volnosti je nenahraditelný. Já už stárnu, a stárnu rychle a viditelně. :) - a co má být? Nesčítám vrásky ani neduhy...a že jich není málo. A svým věkem přímo letím a pádím. Svoboda mi dává křídla. Myslím, že okolí si nezaslouží hledět na nerudnou babu, která je v křeči, protože ji tu i onde píchá a že vypadá jako vykotlaná vrba. Neřeším to. Žiju a užívám si. Je to krásné, paní Evko, věřte mi. Stáří a stárnutí je krásné, překrásné. Je to zrod do nového... Zdravím! Hanka

      Odstrániť
    3. Ježišmária, tak to ste napísali prekrásne! Občas sa moja mamička záhadne usmiala a prehlásila: "Tá sloboda je nádherná!" Nerozumela som jej. Žialila v kuse za nebohým otcom a potom toto?! A ona pritom myslela na úplne inú slobodu.
      Ale aj mne sa to pomaly začína už takto javiť. Tento Váš komentár, s dovolením, niekedy v príhodnej chvíli budem citovať. Vďaka!

      Odstrániť
  4. Milá Evo, i já vám gratuluji a děkuji za váš blog, je totiž nejlepší, co znám. Vždy se těším na nový příspěvek a když jsem byla nemocná, přečetla jsem i všechny starší. Ať se vám daří, vaše radost ze života je nakažlivá!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Milá "Baba Slováková" děkuji moc za Váš blog a gratuluji Vám k půl milionu. Váš blog mě utvrzuje v tom, že žena po padesátce nemusí chodit v šedém pytli (i když Vám by i šedý pytel určitě slušel). Už se těsím, jak se odvážete a provedete nás svým šatníkem a Prahou a možná i jinými městy České reupubliky a třeba i Slovenské republiky.
    Váš pohled na architekturu je pro mně jako laika velmi milý a osvěžující. Ještě jednou gratuluji a těším se na další články, ať bude Váš oblog modní, lifestyle či jiný. Děkuji za to, že jste a pro nás (i pro sebe) píšete.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Jitko. Viete, ja si nijaké plány nerobím. Myslím teraz na nejakú osnovu blogu. Idem, kde mi napadne, niekedy sa niekde ocitnem aj celkom omylom. No a niektoré miesta vyhľadávam, lebo ich túžim vidieť. Ale určite ešte bude kopec zaujímavých, sľubujem.

      Odstrániť
  6. Gratuluji a obdivuji váš šarm!A ano,po šedesátce přichází svoboda!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Veľká gratulácia od Pragmatickej :-) Nech Tvoj blog naďalej rastie ako Ty sama, mami a samozrejme prajem ďalšie a ďalšie priaznivkyne (a priaznivcov). Bozkávam!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, moja malá! Ďakujem, som dojatá. Bozkávam!!!

      Odstrániť
  8. Milá "baba", kdo je na druhé straně ? My, holky, které už máme čas pro sebe. Většina z nás už splnila svoje rodičovské povinnosti a teď se může vrátit k tomu, co dělala předtím. Jenomže - co to bylo ? Rozmělnily jsme se mezi péčí o rodinu, muže, domácnost. Musíme se znovu najít. Mně bylo před týdnem 58 a je mi to celkem jedno. V duši jsem stejně pořád ta holka, která kdysi obíhala obchody s partiovým textilem a vyráběla střihy podle časopisu PRAMO. Dost snů se mi od té doby splnilo, o dost iluzí jsem přišla. Díky za dobrý blog. U vás tvoří outfity jen 50 % úspěchu, za zbytkem stojí chytrý text. Ať se vám daří a choroba ještě dlouho "nezakvačí".

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá neznáma čitateľka, o ilúzie sme prišli každá. Na tomto rozcestí, keď už odpadá starostlivosť o veľkú rodinu, si kladieme presne tú otázku, kam ďalej. Ja som si spomenula na seba samú, keď som mala osemnásť. Aká som bola, po čom (okrem vlastnej rodiny)som túžila. Profesne som sa vtedy rozhodovala medzi architektúrou a žurnalistikou. Nuž som teraz začala písať. Nemyslím si, že moje texty sú nejaké chytré. Môžem však písať slobodne, ako sa mi zachce, asi preto je v tom pre Vás nejaké čaro, neviem... Ďakujem!

      Odstrániť
    2. Já jsem chtěla být lékařkou a přitom mě hodně zajímala tvorba s textilem. Výsledek : jsem dobrá účetní a textil je můj koníček. Hlavně že víme, co nám dělá radost, a jdeme si za tím. No dobře, tak tedy vaše texty jsou inteligentní, empatické a je z nich cítit radost. Lvice

      Odstrániť
  9. Milá Evička, tiež gratulujem a pripájam sa k ostatným gratulantom. Tiež nechám všetko bokom, keď vidím v mailoch, že ste pridali niečo na blog. Budem mať 62, som podobne maličká ako vy, len kíl sa mi podarilo nazbierať viac, preto ste pre mňa veľkou inšpiráciou. Vaše outfity a tiež miesta kade chodíte ma vždy zaujmú a potešia, prečítam všetko do poslednej bodky. Pred rokmi som si šila, dnes to už nie je efektívne, no plánov mám tiež veľa, hoci ako spoločník s.r.o. ešte stále pracujem. Skôr som si myslela, že akonáhle dovŕšim 60, tak skončím, no veci sa vyvinuli inak a ja som sa prispôsobila. Nakoniec všetko zlé je na niečo dobré, okolo mňa sa ľudia bavia iba o seriáloch, v horšom prípade o politike. Ja riešim iba to, na čo mám vplyv, teda prácu a moju rodinu, aby sa zamestnanci a decká cítili u mňa príjemne. Netreba sa k dôchodku upínať ako k nejakej méte, potom sú ľudia nespokojní, keď to nie je tak, ako si predstavovali a ono to nikdy nie je celkom tak, život si ide svojim "životom". Ja sa teším z maličkostí, ako sú napr. vaše outfity, humor vo vašich príspevkoch, že si viete urobiť žarty aj sama zo seba, všetko sa to spája do príjemného vizuálneho a čitateľského zážitku. Nech sa vám ešte dlho chce robiť nám vašim blogom radosť, majte sa fajn.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja pravdepodobne do nijakého skutočného dôchodku ani neodídem, chystám sa pracovať, pokým budem vládať. Raz som sa jedného 67-ročného pána s ozaj mastným dôchodkom a zabezpečením pýtala, načo sa ešte pachtí, načo zakladá firmu? Odpovedal mi, že sú mu dostatočnou výstrahou jeho rovestníci, ktorí sa toho už nevedeli dočkať, kúpili si psa a tak... všetci vraj za dva roky neuveriteľne upadli. To však hovorím o mužoch. My ženy máme furt do čoho "pichnúť".
      Ďakujem Vám za pochvalu blogu a som ozaj poctená, že Vám robí radosť.

      Odstrániť
  10. Milá paní Evko, ani nevíte, jak ráda čtu Váš blog. Neustále obdivuji nejen Váš vzhled, ale hlavně Vaši lehkost psaní, Vaši moudrost, Vaši uvolněnost, Váš humor, Váš šarm, prostě a jednoduše jde vidět, že si umíte radovat a užívat si svého života. Pokaždé, když si přečtu Váš článek, tak se přistihnu, že se usmívám a je mi hezky. / avšak o to víc mě pak zabolí, když si vzpomenu na svoji maminku, která prozatím stále ještě nepřišla na to, že člověk může být šťastným jen tehdy, když je skutečně jen sám sebou, naprosto uvolněný a nemusí nic předstírat kvůli okolí. Takový život je pak velmi, velmi vyčerpávající a přináší to jen řadu komplikací/. Proto Vám ze srdce přeji, ať jste stále tak plná elánu a energie a ať nám všem přinášíte ještě hóódně úsměvů na tváři. Jste skvělá!!! Katka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Katka, v tom návale práce pri prerábaní dizajnu blogu som si až teraz všimla Váš komentár! Som dojatá, ďakujem za tak krásne a milé slová.

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

Instagram