A ja taka dzivočka...



Ženičke milenie, toto bola rýchlovka. Včera okolo obeda zavolal brat, či s nimi nejdem do Slovenského domu v Prahe na akciu "Šuplík květen 2017". Bude jedným z účinkujúcich, boli by so ženou radi, keby som tiež dorazila.

A ja taka dzivočka...


Joj. To je ale ajnládung! Slovenský dom. Že som si ja šalena nekúpila nejakú tú vyšívanú bľuzu, keď som posledne vymetala obchody! Všade je kopec folklórnych handier a ja nemám nič, do Slovenského domu ako pôjdem?!



Náhle ma však niečo osvietilo, vytiahla som mašinu, prešívala, prala a pigľuvala celé poobedie, aby som napokon v poslednej minúte predsa len dorazila na akciu parádne folklórne aufštafíruvaná.

Slovenský dom v Prahe


Slovenský dom je unikátnym projektom. Vo svete fungujú slovenské krajanské centrá väčšinou v menších obciach so slovenskou komunitou, či už je to v Maďarsku, Rumunsku, v Poľsku alebo v Srbsku. V Prahe využívajú zahraniční Slováci celú budovu v centre českej metropoly na Soukenickej ulici č. 3. 

Za vznikom domu stojí občianske združenie Slovensko-český klub, ktoré organizuje rôzne kultúrne akcie a vydáva krajanský časopis.

„Chceme, aby sa z nášho domu stala skutočná výkladná skriňa slovenskej kultúry. Jeden náš bývalý diplomat hovorieval, že kultúra je najlepším veľvyslancom. To je tak trochu i naším mottom,“ vysvetľuje Vladimír Skalský, riaditeľ Slovenského kultúrneho domu v Prahe a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Novinkou, ktorú riaditeľ prezradil, je i skoré otvorenie Českého domu v Bratislave.


Priestory domu pre rôzne kultúrne podujatia či výstavy však nevyužívajú len Slováci ale i Česi. Včera, napríklad, to bolo spevácke vystúpenie detí z pražských základných škôl a po ňom spomínaný "Šuplík", v ktorom vystupujú amatérski českí umelci. 

Brata predstavil riaditeľ v krátkom rozhovore a potom sa púšťala ukážka z jeho knihy, ktorej text nahovoril Emil Horváth ml. a nahral ju Slovenský rozhlas. Bolo to milé a ako povedal Vladimír Skalský - večer nám spríjemnil jeden smutný Slovák a fúra veselých Čechov.



A ja taka jak i mac...


Spomenula som si teda, že predsa len čosi s folklórnym prvkom mám. Kedysi som si dala ušiť u mojej priateľky - čipkárky Betky dvojdielne šaty z rustikálneho buretu a s paličkovanou čipkou. Bolo to len dva mesice po poslednom pôrode, čoskoro som ale schudla, a tak komplet putoval ku mojej mame. Tá v tom robila parádu rovných dvadsať rokov. Z jej šiat som si zobrala málo vecí, ale na toto som veru nezabudla.

Vyskúšala som... oje, aždaj sa scvrkávam. Všetko katastrofálne veľké. Tak pome vytiahnuť šijací stroj a prešívať. Na každom pleci som musela ubrať aspoň dva centimetre. Zvyšok som ale nechala tak, široké blúzky sú v kurze a i rozmerné rukávy, ja si ich aj tak celkom neelegantne vyhrniem nad lakte.

Mamička ku kompletu nosievala perličkový náhrdelník, visiace náušnice, krásne lodičky, klobúk a svoje legendárne háčkované rukavičky. Mne sa z toho ale nič nežiada. Čipka a až osem perleťových gombíkov sa mi vidia dekoratívne až-až. Obliekam gače a ešte ich aj dvakrát vyhrniem, aby bolo vidno sandály z hrubej kože.  Vysúkam rukávy. Pátram po vhodných doplnkoch a pýta sa mi niečo hrubé, drsné, skoro vidiecke ako od baču z koliby, len nech nevyzerám ako mlada.

Sukňu ešte kompletne rozoberiem a prešijem. Ku takému kompletu pokojne obujem i lakované lodičky a dám nejakú spoločenskú kabelku. Ibaže na nejakú inú, slávnostnejšiu príležitosť.



Prekrížená blúzka sa na jednom pleci zapína na štyri perleťové gombíky a na pleci druhom na dva skryté rohovinové.


Vzadu halena prechádza do predĺženého tvaru s trojuholníkovým zakončením. Jej strih je na počudovanie veľmi aktuálny.


Ku rustikálnym materiálom sa mi pýta prsteň s dreveným očiskom, kabelka z hrubej kože s päťdesiatročnou patinou a kožené sandály.


Krása prírodných materiálov v detaile. Ľanovo-hodvábny buret v "režnej" farbe, krémový 100% hodváb, smotanovo biela bavlna s hodvábnym leskom a bavlnená paličkovaná čipka.


Tak, outfit som predviedla, nuž ešte záverečná oficiálna fotografia s riaditeľom Slovenského domu...


... a ide sa veselo do českej hospody na pivo. S tým smutným Slovákom to bol len taký fórik.
I sem hábočke pasujú, stačí si preobuť botičky.

Ďalšia blúzka je zachránená!


Aby som vás nekŕmila len tou Prahou... Nenadarmo toľko o halene básnim, jej paličkovaná čipka má priamu súvislosť s najkrajším kútom na celom-celučičkom svete. Je ním Špania Dolina, dedinka v samotnom srdci Slovenska, bývalá banícka osada a moja veľká láska. Leží neďaleko Banskej Bystrice. Ja to tam tak milujem, že som tam dokonca plánovala navždy bývať. Osud to však zariadil inak... Práve odtiaľ pochádzajú vychýrené paličkované čipky. Zaujímavosťou je, že každá rodina má svoju vlastnú mustru, ktorá sa už stáročia odvzdáva z generácie na generáciu a takto sa naučila paličkovať i šikovnica Betka.

Teraz sa mi ale ozaj zacnelo...


Outfit:

Blúzka: Alžbeta Gregorová (Podrailo sa mi ju nájsť na internete, dnes pracuje pre ÚĽUV!)
Hodvábny top: Betty Barclay
Nohavice: BodyFlirt
Topánky: Clarks
Kabelka: vintage (Našla som ju asi pred dvomi týždňami v byte, ktorý sa ide rekonštruovať. Medzi veciami na vyhodenie. Zobrala som si ju, že sa raz zíde... netušiac, že tak skoro.)
Lak na nechty: metalický medeno-hnedý (V Španej Doline boli svetoznáme medené bane a ja som načisto švihnutá. Bežala som si ho kúpiť!)

Nárečový slovník:


V tomto príspevku som si trošku zgustla v nárečových výrazoch. Patria sem a nárečie často používam i v hovorovej reči, mám rada staré slová. Google si s týmto textom určite neporadi :D Použila som nárečie novohradské (tam som sa narodila), východoslovenské nárečia (tam som študovala) a nárečie z Banskej Štiavnice. V neďalekej Banskej Bystrici som žila, to štiavnické je však viac farbistejšie s priamym nemeckým pôvodom a podobne sa rozpráva i v Španej Doline. Bola to kedysi nemecká banícka osada.




A ja taka dzivočka - ja som taká dievčička/taká dievka / Šariš, Zemplín
A ja taka jak i mac - som taká ako mať (macer/matka) / Šariš, Zemplín
ajnládung - pozvánka / Banská Štiavnica
aufštafíruvat - vyobliekať sa / Banská Štiavnica
aždaj - azda, hádam / Novohrad
bľuza - blúzka / Šariš, Zemplín
hábočke - šaty, oblečenie / Novohrad
gače - nohavice /Šariš
mašina - šijací stroj / Novohrad
mlada - mladá nevesta, mladucha / Šariš, Zemplín
mustra - vzor, model / Banská Štiavnica
pigľuvat - žehliť / Banská Štiavnica
pome - poďme / Novohrad
šalena - bláznivá, pochabá, nerozumná / Šariš
ženičke - ženy, žienky / Novohrad

Súvisiaci článok: Verte, neverte...

Baba Slováková

25 komentárov:

  1. To je ale hodně pěkný obleček!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To snad není ani možné, že tak rychle vymyslíte tak povedené tematické oblečení.
    Iva Š.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jáj... vymyslela som to rýchlo, len realizácia bola trošku zdĺhavá. To v článku ani nepíšem, že som ešte všade zháňala škrob, takú čipku treba naškrobiť. Ale stihla som :D

      Odstrániť
  3. Krásné a velmi rafinované, na první pohled jsem neodhalila, jak je ta blůzka vlastně "poskládaná", je to opravdu umělecké dílo a vy jste to skvěle zkombinovala.
    Podobnou "stoletou" kabelku mám po babičce, uvnitř už není nejkrásnější, ale líbí se mi na ní i ta patina. Mimochodem, okolí Bánské Bystrice je skutečně překrásné. mám ráda mj. cestu vlakem z Bystrice do Žiliny, trať přes hory a doly je úžasně odvážné technické dílo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Dášo. Je to trošku "nečitateľné", lebo medzi blúzkou a nohavicami je ešte ten hodvábny top. Pôvodná tubová sukňa mala vysokánsky pás, ktorý končil v mieste predného kríženia blúzky. Nohavice rozhodne taký pás nemajú a skončila som s holým pupkom ako Detvanec :D Ale poradila som si, dnes sa našťastie vrství.
      Mne sa na kabelke tiež najviac páčila tá patina a i univerzálny jednoduchý tvar.
      Určite máte na mysli trať cez Šturec, plnú tunelov. Tá je skutočným zážitkom.

      Odstrániť
    2. Ano, přesně tu jsem myslela. Byla jsem na dovolené v obojích Tatrách, v Turci a jinde na Slovensku, ale krásu okolí Bánské Bystrice včetně Pohronia a Podpoľania jsem poznala až vloni, při příležitosti konference o krajině. Tam se musím vydat někdy na dovolenou.

      Odstrániť
  4. Velmi hezké, zajímavé a originální. Moc se mi to líbí. Ro

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Perfektnee..upozornim Betku na clanok, aj sa poteší...pa
    Magda B.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Magdi. Článok som Betke poslala, len neviem, či na tom odkaze UĽUV-u je dobrá e-mailová adresa.

      Odstrániť
  6. Moc pěkná blůza.
    A s tím slovníčkem jste nás teda podcenila, uhodla jsem všechno. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha, tak to je super. Našu generáciu nepodozrievam, že by nerozumela i nárečovým výrazom, veď sme všetci bilingválni. Chodia sem ale šmírovať i mladšie žienky, to už som si nie celkom istá. Nápad uviesť i slovník som dostala pri vete "...nech nevyzerám ako mlada", ktorá je jasnou slovnou hračkou. Len či ozaj zrozumiteľnou? Samozrejme, že chcem vyzerať mlado, ale nie ako nevesta :D

      Odstrániť
  7. Krásny outfit - a tá kabelkááááááááááááá! Mňam:-)
    Denisa S.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. To je sranda, na první pohled jsem myslela, že přes fotky je šikmo vodotisk, a ona to krajka. Ještě mi padesát nebylo, ale stařecká vetchozrakost už je tu (lékařská terminologie je bezohledná až sprostá)... Každopádně:zase Vám to sekne! Eva

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mně už 50 bylo a byl to také můj první dojem, když jsem fotku prohlížela na mobilu. Chvíli mi trvalo, než jsem to rozluštila.

      Odstrániť
    2. Hehe... a to by ma ešte veľmi zaujímalo, aké farby, holky, vidíte! Minule som pozrela Babie letá na švagrininom počítači a skoro som odpadla. Ja mám monitor nastavený na vysokú sýtosť farieb, u nej som bola všade bledá ako krieda :D

      Odstrániť
  9. Dobrý večer pani Evka, zasa raz musím zareagovať... Skombinovali ste ten outfit úžasne, ten top pod blúzkou som hneď odhalila. Super nápad. Mám takú podobnú kabelku z hrubej kože, kúpila mi ju mama, keď som mala asi 16 rokov - dnes mám 45 a je ešte krajšia ako vtedy (patina z rúk...). Tiež milujem Banskú Štiavnicu aj Španiu dolinu, v lete som tam bola znova na výlet, už x-tý krát. Keby som si mala vybrať iné miesto na život, tak určite Štiavnicu... Krásny víkend, Eva z HE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa len utešujem, že tie vysnívané miesta sú na svete práve na to, aby sme mali o čom snívať.
      Ďakujem za milý komentár.

      Odstrániť
  10. Zdravím, co je to za lak na nehty prosím? A tradičně, moc sluší 😀

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň, je to lak z dm-ka, značka "s-he" číslo 130. Pri istom odraze svetla je buď tmavý hnedočervený /gaštanovočervený/ alebo naopak - zažiari svetlou fabou ako nezoxidovaná meď. Trošku horšie schne a treba dať tri vrstvy, aby kryl. Cena bola okolo 60,- kačiek, neviem presne.

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram