Najkrajšie sviatky roka sú za nami a ja som ich strávila presne tak, ako sa mi žiadalo. V ro-dinnom kruhu, zlietli sa ku mne moje ratolesti. Nechali sa slávnostne obsluhovať, užívali si materinskú opateru, hrali sa spoločenské hry, spoločne čumeli na Perinbabu a slastne sa poflakovali. Prvý hrnčisko kapustnice zjedli na počkanie, zvrtla som teda hneď druhý. A tak. Furt dačo. Kopec riadu v jednom kuse. Veď to poznáte. Šťastie celej rodiny je priamoúmerné kuchárskemu umeniu a servisnému nasadeniu matere. Na druhý sviatok vianočný s vedomím, že stále majú čo jesť, idem dobíjať baterky.
Trochu vianočného čítania. Andrej Hora - ŽENA
Mám za to, že se ve skutečné psychologii ženy slušně vyzná jen ďáblova babička, já v žádném případě dosud ne.Carl Gustav Jung
Mĺkvy, pocukrovaný les. Nikde ani vtáčika-letáčika, len sneh takmer nečujne vrždí pod nohami. Zatúžila som v predvianočnom zhone, po celom tom huriavku a zmätku v centre po ozajstnej oáze pokoja. Spomenula som si, ako sme v rannom detstve tesne pred Štedrým večerom s otcom chodievali do hory po jedličku...
Prišlo mi ľúto nedať na blog fotografiu týchto troch holúbkov zo Staromáku. Máte ich ako titulku ku pokračovaniu adventného seriálu o dámach, ktoré po päťdesiatke píšu svoj blog, nechávajú sa fotografovať a i inak blbnú a radujú sa z nového života, keď im už tie detičky vyleteli z hniezd.
Čarovné obdobie adventu trávim ako vy všetky. Gruntovaním bytu. Zháňaním darčekov. Dokončievaním projektov, lebo všetci chcú pred Vianocami všetko. Nerváčením. V sobotu si ale dávam pauzu a vyrážam do predvianočnej Mekky všetkých Pražanov. Na vianočné trhy na Staromáku.
Po uverejnení článku z lapidária mi okamžite zavolala spravodlivo rozčúlená Zuzka z košickej kultúrnej úderky: "Cica, článok super, ale už prestaň s tou starou tetkou, prosím!" Som zalapala po dychu. Veď si srandu robím a ona mi na to: "To nám len všetkým pripomínaš, koľko máme rokov!" Jáj. Takto. No, dobre teda. Odteraz sa pekne po našom už len cicou budem nazývať.
Krásnu 1. adventnú nedeľu, babenky! Sľúbila som darček, tu je. Každý týždeň až do Vianoc vám v nedeľu predstavím šesť rôznych blogeriek 50+ z celého sveta. Výber robím náhodný tak, aby ste videli rôzne typy žien i rozličné štýly obliekania. Nepredstavujem vám len tie najúspešnejšie blogerky, chcem ukázať i celkom obyčajné ženy. Nejaká tá ikona sa však vždy nájde.
Bláznivá Baba píše módny blog a ešte sa aj dáva fotografovať všade, kade chodí. Načo to robí?! Načo to robím? Lebo ma to vážne baví. Až tak, že som úplne prestala pozerať televízor, taký blog zožerie kopec času. Jeden z posledných komentárov ma priviedol ku otázke, či niekoho náhodou svojimi písačkami a fotkami nerozosmutnievam a nespôsobujem mu zbytočné mindráky. To rozhodne nechcem! Trošku teda nadvihnem pokrievku toho hrnca, v ktorom sa môj internetový časopis varí.
"Tím pražských návrhárov tvorí kolekcie v limitovanom počte a v jedinečnom elegantnom štýle". Reč je o domácej značke Pietro Filipi, ktorá sa už vypracovala medzi značky drahšie - jednotlivé kusy oblečenia kúpite v násobkoch tisíc korún. V Prahe má značka i svoj kamenný outlet. Obchodík je celkom nenápadný, zastrčený v ulici s bytovými domami. Toto som musela opáčiť a veru neľutujem.
Starie svetre majú Vianoce! Určite si pamätáte módu spred nejakých pätnástich rokov - vypasované svetríky a nohavice bokovky. Bokovky už nechcem ani vidieť, svetre hnili v kufri. S príchodom nohavíc so zvýšeným pásom do šatníka nastali ležiakom zlaté časy. Najmä tým univerzálnym a trvanlivým, akým je napríklad tento svetlobéžový bavlnený pulóver. Na gate už nie dobrý, do gatí super.
Pomaly sa už blíži čas, keď spoločnosť Pantone vyhlási farbu roka pre rok 2018. Zvedavá ako opica som nakukla na jej stránky, ešte si však nejaký ten týždeň musím počkať. Zato tu už máme nové odtiene pre budúcu jar! Ak ste už na zimu vybavené, môže byť nejaká tá farebná handrička dobrým tipom na vianočný darček.
Mávam také záchvaty. V narodeninovom čase navštevujem príhodné lokality, hodné starej tetky. Napríklad taký veľtrh starožitností pred dvomi rokmi. Tentokrát so starou vykopávkou šup rovno do lapidária! Ale to už viete, už som vás dopredu vystríhala. Pripravte sa na atak kamennej krásy a na Chvíľku poézie a prózy.
Nové nohavice ma šmahom vrátili do gymnaziálnych čias, do 70-tych rokov. Spomenula som si na plachťáky, čo sme vtedy nosili. Širokánske gate s vysokým pásom a vypasovanými bokmi. Obúvala som ku nim topánky s platformou vyššou ako 5 cm a dokázala v nich prejsť od železničnej stanice až po školu. Lučenčanky vedia, o čom točím, čo je to za štreku. Cez celé mesto.
Keď ku nám sekáče zavítali, ohŕňali sme nad nimi nos. Dnes je nakupovanie v second-handoch veľkým hitom, spopularizovali ho najmä blogerky. Ľudia sa ale aj tak delia na dve skupiny - na tých, čo ich berú útokom, lebo vedia, že za lacný groš môžu objaviť poklady a na tých, čo by do podobného obchodu nikdy nevstúpili.
Pani továrniková, ktorú som chcela svojím ohozom ohúriť, sa volala Venduláková. Jej manžel, člen starej pivovarníckej rodiny, bol poverený mestskou radou novopostavený pivovar riadiť. Sakra... takže milostivá bola vlastne len pani riaditeľovou, nemusela som sa toľko cihovať.
Milujem kvalitné látky, najmä vlnu. Nie je to bohvieaký praktický materiál, musí sa prať opatrne v rukách alebo vláčiť do čistiarne. Ale ten pocit, dievčence, tá jemnosť, keď ten textil pohladkáte!
Mučí vás otázka, ako sa obliekať (neobliekať) po päťdesiatke? Šéfredaktorka japonskej edície Vogue, Anna Dello Russo, je ukážkovým príkladom, hodným zamyslenia sa. Poznáte to - ak sa niekto v zrelom veku oblieka príliš bláznivo, provokatívne, nápadne, mladistvo, čoskoro sa dočká uštipačnej otázky: "V tvojom veku, preboha?!"
Ako to vyzerá, keď sa stretnú dve pochabé blogerky 50+??? Nuž, bláznivo. Do Prahy zavítala lifestylová blogerka, Berlínčanka Bärbel. Aj so svojou partiou. To sú tí, s ktorými som sa stretla v kaviarni Slavia. Očarení svojím hotelom pozvali ma na raňajky. Nebudeme sa stretávať v meste, hotel je to úžasný. Toto musíš vidieť!
Moju posadnutosť neobyčajnými a najmä dizajnérskymi šperkami asi dobre poznáte. Niečo mám vo svojej zbierke, niečo si viem dokúpiť za facku... a nad niektorými fajnovinami môžem akurát tak slintať. Dnes vám predstavím šipčkových českých dizajnérov, venujúcich sa šperkárskej tvorbe.
Zalietame si? Vzducholoďou? Nuž, jedna obria nám tu vlani z ničoho nič pristala v Holešoviciach. Poďte so mnou nakuknúť pri posledných lúčoch slnka do útrob Gullivera, cestovateľa do vzdialených svetov, dobrodruha, ktorý sa vydáva na cesty do neznáma...
Nejako som na výstavu Manola Blahníka The Art of Shoes nemala chuť. Neviem presne definovať, prečo vlastne. Videla som ukážky z výstavy, skonštatovala, že sa mi tie výstredné topánky nepáčia. Čítala som komentáre ku rôznym reportážam, naše žienky vospolok prehlasujú, že je to otrasné a nenositeľné. Hlúpe sme. Ako bagandže. So mnou na čele.
Mediálne hviezdy tohto blogu - Zuzka a Dano z Košíc - sú späť! Dorazili ako veľká voda a pod zámienkou "hybaj na kávu" ma vytiahli von. Úplne ma zdemolovali. Poflakovali sme sa po Prahe do neskorých nočných hodín, teraz tu kýcham a lapám po vzduchu. Očividne mi neprospelo večerné vysedávanie vonku na svařáku. Ibaže bolo veselo i poučne a mne už bok vydúva a editujem fotky. Zvrtnem chytro článok a šup pod perinu i s horúcim čajom.
Keď sa Slovák preč do sveta poberal... Joj, nečakajte ďalšie nostalgické výlevy! V Prahe nežijem dlho, len pár rokov, ale pristihla som sa pri tom, ako neteri vravím, že sa už teším domov. Myslím, že som to slovo v súvislosti s Matičkou vlastne použila po prvýkrát.
Tohtoročnej jeseni mocne vládne retro. Vrátili sa nielen klasické vzory, ale i také šatníkové stálice, akými sú roláky a trenčkoty. Všetko mi to veľmi evokuje anglickú tradičnú módu, vyhútanie pikniku bola už len otázka času. A pekného počasia.
Nadšenie z nástupu červenej farby ako hlavného farebného akcentu tejto jesene ma neopúšťa, ba naopak - vyťahujem všetky svoje dávno zabudnuté handry v žiarivom odtieni oranžovočervenej, ktorú milujem. Nenosím nikdy čistú červenú, ani čistú oranžovú (takú tú pomarančovú), lebo mi fatálne nepristanú. Zato ich mišung je pre mňa ako stvorený.
Loretánska zvonkohra zo začiatku odzváňala len čas. V ťažkých dobách, keď Prahu postihla morová rana, umieralo jedno po druhom každé z 27 detí jednej chudobnej vdovy. Vždy, keď niektoré z nich umrelo, zazvonil z veže Lorety jeden zo zvončekov. Od žiaľu za všetkými mŕtvymi deťmi sa nakoniec pominula i ich matka. Vtedy jej zvonkohra zazvonila mariánsku pieseň a hrá ju od tej doby dodnes.
Sobotňajší shopping day na slávnej ulici Na Příkopě dá celkom zabrať. Mala som niečo vysnívané, vyhliadnuté cez internet, napokon som odišla (ako obyčajne) s niečím úplne iným. Očumovanie po obchodoch ja môžem, je to ale mordovisko. Ako keby som horu vyrúbala. Našťastie je na ulici, v pasážach a okolitých dvoroch dostatok miest, kde môžete zložiť kosti a oddýchnuť si.
Môžete ju len milovať alebo nenávidieť, nič medzi tým nie je. Žižkovská televizní věž (stavaná od roku 1985 do r. 1992) je verejnosťou dodnes prijímaná veľmi rozporuplne. Pravidelne sa umiestňuje v rebríčkoch najškaredších stavieb sveta. Už počas výstavby sa stretla s veľkým odporom a vyslúžila si hanlivé označenia ako Jakešov prst, Biľakova ihla, Bajkonur, raketa... Asi som trošku mimo, lebo ja osobne ju považujem za geniálnu ukážku hi-tech architektúry. Zabijem sa, keď ju milujem?!
... s tisíckami followers na Instagrame? Táto otázka mi nedá spávať už mesiac, odkedy som na ten nešťastný Instagram vtrhla. Prezrela som si kvantum úspešných profilov, miestami krútila hlavou, občas nastal i wow efekt. Celebrity, známe blogerky, módne domy a kráľovské dvory to majú ľahké, to si ich fanúšikovia nájdu i sami. Nuž, ale ako nájdu mňa, Babu nebohú?
Chanel |
Tak sme sa predsa len dočkali! Móda vesmírnych lodí, strieborné skafandre a kadejaké iné hacafraky tu už mali (podľa fantasy filmov) byť dávno. Už v roku 2000, predsa! Celé detstvo sme sa na to tešili. Svet ale vtedy riešil svoju totálnu skazu, spôsobenú očakávaným výpadkom všetkých počítačov a módni návrhári zaspali prelom tisícročia.
Módny blog šesťdesiatničky
Začalo to takto: môj (v tom čase štvorročný) vnuk si ma vyobzeral v mojich úchvatných kožených nohaviciach a prehlásil: "No jo... ale stejně brzo umřeš!"
Aaaaaaaaaaaaaaa???
"To ty jsi sama řekla, že máš starý kolena!"
Ups. Chyba. Mist. Myslela som to ako fór! Mám 63 rokov, vrásky ešte nie sú hotová tragédia, postava (skoro) ako v dvadsiatke... a aj tie kolená ešte ujdú. Alebo nie?!
Vitajte na mojom blogu, milé zrelé dámy! Otázka dňa znie: čo na seba a nevyzerať zúfalo?!
Prevetrávam šatník. Kým sa však rozhodnem všetko vyhodiť, pozriem si súčasné trendy a nechám sa inšpirovať...
Aaaaaaaaaaaaaaa???
"To ty jsi sama řekla, že máš starý kolena!"
Ups. Chyba. Mist. Myslela som to ako fór! Mám 63 rokov, vrásky ešte nie sú hotová tragédia, postava (skoro) ako v dvadsiatke... a aj tie kolená ešte ujdú. Alebo nie?!
Vitajte na mojom blogu, milé zrelé dámy! Otázka dňa znie: čo na seba a nevyzerať zúfalo?!
Prevetrávam šatník. Kým sa však rozhodnem všetko vyhodiť, pozriem si súčasné trendy a nechám sa inšpirovať...
Obľúbené články
-
Ako sa oblieka päťdesiatnička Sharon Stone, keď nestojí v žiare reflektorov? Sharon rada nosí vo voľnom čase čiernu a miluje kožené noh...
-
V dnešnej pošte som si našla otázku - podľa oslovenia pravdepodobne od nejakého mladého muža s prapodivným pseudonymom: "Aunty Ba...
-
... a necítiť sa ako mimoň z inej planéty? Ja viem, že toto všetky viete. Kultúra si zaslúži rešpekt. Do divadla a do koncertnej sien...
-
Tiež sa vám zdá, že všetky tie zaručene dobré rady pre ženy po päťdesiatke nepíšu ani náhodou päťdesiatničky? Tipujem, že to budú tak t...
-
Len čo som v minulom článku vyslovila pohŕdanie nad nosením šiat cez nohavice, pustila som sa do skúšania presne tejto kombinácie. Chce...
Babie letá na Pintereste
Translate
Copyright Baba Slováková. Používa službu Blogger.