štvrtok, 21. júla 2016

Háčkované rukavičky

Prológ

Videli ste film Ženy v pokušení so senzačnou Eliškou Balzerovou? Nie je to vrcholné dielo českej kinematografie, ale ja som ho vždy pozerala rada. Bavila som sa. Hlavná postava totiž z oka vypadla mojej skvelej matke. 

Postava sebavedomej a silnej matky, vždy upravenej dámy, ktorá užíva život, príliš kontrastuje s nevyrovnanou a ušliapnutou dcérou. Nadsázka je v závere filmu dotiahnutá ad absurdum. Mama sa ešte aj na vlastnom pohrebe zaujíma najmä o to, či vyzerá nádherne a sexi. Film je v skutočnosti o veľkej láske žien troch generácií, aj keď sa navzájom nechtiac zraňujú. Fakt dosť trhlý film.

 

Matky a dcéry


Cesta domov trvala nekonečne dlho. Nemohla som sa už akosi dočkať. Z poslednej štácie som si radšej zobrala taxík. Ponáhľala som sa.
Tieto Vianoce sa mi Superstar vôbec nepozdávala. Veselá ako vždy, ale nejaká krehká, zraniteľná. Už toľko nevládzem, výnimočne si posťažovala. Na jar prídem, mami. Na týždeň, na dva, na koľko budeš potrebovať. Nenadrapuj sa už s tou záhradou, pomôžem ti.
Zvláštny pocit. Prvýkrát po mnohých rokoch budem s mamou sama. Bez chlapov, bez detí, o nikoho sa nebude treba starať, okolo nikoho večne skákať. Toto si užijeme.

"Toto si užijeme!!!"- vítala ma Superstar vo dverách. 
V surrealistickom svetle zapadajúceho slnka vyzerala nádherne, priam nadpozemsky krásne. Načisto omladnutá, zvlnené vlasy takmer po plecia, vystretá, vysmiata. Záhrada, samozrejme, dávno obriadená. 
"Pôjdeme na vínko, do parku, do kaderníctva..."- vymenúvala náročný program.
"A čo robota, mami?!"
"Ja ti už niečo nájdem, neboj nič. Ak sa ti chce!!!"

Len sa tak zľahka dotkne čela. No pozri, čo so mnou robia toľké emócie! Mami, neblázni, hádam ťa tu od samej radosti nakoniec neporazí!

Záchranka prišla rýchlo. Nasledujúce dni som sa motala ako v mrákotách. Superstar v umelom spánku a ja v čistej prdeli. Nemocnica, telefonáty, prázdny rodičovský dom, beznádej. Na štvrtý deň prišla moja najstaršia. Ty ratuješ svoju mamu, ale už treba ratovať aj teba, nič mi nehovor, ja cestujem!
V to ráno som mala živý sen. Môj roky nezvestný manžel rozrazil dvere a rázne sa valil dnu. Všetky vás zachránim! Zobudila som sa. Prdlačky. Zase kecy. Spomenula som si na dcéru a šla odomknúť vchodové dvere.

"Ty si spala nezamknutá?!" - sprdla ma dievka hneď z príchodu.
"Ale zamknutá... tvoj otec ti otvoril."
"Kto??? Šibe ti, mami!"
Šibe veru. Zašibáva načisto.

Superstar vyzerá veľmi dobre. Ako v zdravom, hlbokom spánku. Hádam až príliš hlbokom. Hlavne, že ešte žije. Hladkám ju. Prvýkrát v živote?
Nerob si plané nádeje, počujem tú moju Pragmatickú. Je to zlé. Tu máš, mami, napi sa vody! Jedla si ty vôbec niečo?! Mám tu tyčinku, okamžite ju zješ! Krútim hlavou, usmievam sa. Tá moja ma drbe presne tak, ako ja svoju mamu. A rovnako ako mama naspäť mňa. Nikdy sme sa zvlášť necukrovali. Len sa tak nenápadne milovali a mohli sa jedna na druhú stopercentne spoľahnúť. Sme všetky rovnaké až hrôza.

Večer ma pochytila nesmierna úzkosť. Zašla som za mladou, trieskala do počítača. Áno, ani ona sa nevie sústrediť, niečo sa deje, cíti hrozný nepokoj. Otvorili sme okno. Spoza mraku vyhupol mesiac v splne a v záhrade sa rozospieval slávik. Objali sme sa. Takmer gýčovitá mystická scenéria, prehuplo mi hlavou. Presne v štýle Superstar. Všetko musí byť vo veľkom, priam opulentnom štýle. Ešte aj toto.


Háčkované rukavičky

 

Rozprávať o outfite do rakve je v našich končinách tabu. V prípade Superstar to bola vážna a zodpovená úloha, to mi bolo nad slnko jasné. Najkrajšie čierne večerné šaty i s kabelkou. Čipkované pančuchy. Čierne boa z pravého peria. Zlaté lodičky. Klobúk. Ešte rukavičky a veľká párty môže začať.

Rukavičky som jej priniesla z rakúskeho Klagenfurtu, bolo že to radosti! Boli šialene drahé, sú uháčkované z hodvábnej priadze, nedala bez nich ani ránu. Zrobené ruky mala tá moja maminka. Neukázala by ich ani za ten svet.

Po veci prišiel istý Miško, zriadenec obecného úradu, chlapec pre všetko, ešte aj pre odprevádzanie spoluobčanov na poslednej ceste. Poznal Superstar osobne, kto by ju nepoznal?  
Mám mu dať aj šminky. Počujem dobre? Nie, ešte to v živote nerobil, ale pre ňu to on urobí. Hádam nepôjde nenamaľovaná! Miško je bledý ako krieda. To chce panáka, hovorí dojatá Pragmatická.
Pobrala som sa do dediny. Cigarety, víno, večer sa opijeme ako štence. Už nie je čo robiť, niet sa kam ponáhľať. Zastalo auto a v aute Miško. Vaša maminka je nádherná, rozradostene podával hlásenie. Nádherná. Tak. Už nám všetkým šibe.

"Predsa sa len idem na ňu pozrieť a skontrolovať. To by maminka neprežila..." - počujem sa, ako táram.

Viete, ja som do nemocnice dal len základné oblečenie. Tie ostatné drahé veci som obliekal sám. Trochu bol problém s tými rukavičkami... ehm, nedali sa mi natiahnuť. Tak som sa jej prihovoril: povoľte mi prsty, prosím! Povolila, niečo neuveriteľné!
Prišla mi na um Eliška Balzerová.
Už nie sme vo filme a ani ho viac nechcem vidieť.

Dívam sa na ruky v rukavičkách. Sú nežne položené na knihe, ktorú rodičia dostali v deň svojho sobáša. Niečo nesedí, neviem čo. 
Miško bezradne opáči:
"Hádam jej nezopnem ruky ako dákej starej žene?!"

Epilóg


Na fotografii z roku 2013 je Superstar so svojou najmladšou vnučkou. Dnes má bratova dcéra niečo cez tri rôčky a nestačíme oči otvárať. Je to už hotová ženská, nič iné ju nezaujíma, len cingrlátka, náhrdelníky, náramky, šatôčky, sukničky, mašličky, mamine topánky na vysokom podpätku...
História sa opakuje, hovorievala moja mama.

Eliška Balzerová v roli cool babičky vo filme Ženy v pokušení

12 komentárov:

  1. Upřímnou soustrast!

    Nádherný a velmi dojemný článek na počest vaší úžasné maminky. Já jsem měla podobnou a chybí mi každý den. Zatím je to ta největší bolest, která mne v životě potkala.

    Přeji mnoho sil.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Děkuji, Martinko!
      Je jedno, koľko máme rokov, bolí to...

      Odstrániť
  2. Skvělý článek!!! Ro.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Draha Baba, poznala som Vasu maminu osobne, od skolky :) ta prirodzena noblesa bola obdivuhodna. Krasny clanok a dakujem za spomienku. Bola inspiratívna žena, aj teraz :) Dakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi ma váš komentár potešil. To vedomie, že si ľudia moju mamu vážili, je ako pohladenie, ja ďakujem!

      Odstrániť
  4. Minulý týždeň odišla aj moja mama, rada som si Tvoj príspevok prečítala. Som rada, že takto pekne píšeš. E.K.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úprimnú sústrasť. Posielam virtuálne pomyselné objatie. Baba

      Odstrániť
  5. Perfektne....v niecom pripominajuce tu moju...ja mam zas prupovidku o 2 jogurtoch v chladničke.Ked som za nou prisla v jej jednoizbovom byte boli dva nove kabaty v skrini na prasknutie a v chladnicke dva jogurty.Ten zaver bol o nieco cernejsi .Vzdy mi chyba v lete...19.jul:(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To s tými 2 jogurtami je pecka! Aj moja hovorievala: "Hrdo, čo ako tvrdo!".

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com

Móda nemá vek! Zdraví Baba